Plán Hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Drienica
ÚVOD
Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce je základný programový a výkonný dokument spracovaný za účelom riešenia súčasných závažných ekonomických a sociálnych problémov za efektívneho využitia všetkých zložiek jeho miestneho potenciálu – ekonomického, prírodného i demografického. Je strednodobým strategickým dokumentom.
Obec Drienica je súčasťou Prešovského kraja, ktorý je prioritným regiónom na základe uznesenia vlády SR č.923/1999 a na základe trvale nepriaznivých ekonomických výsledkov.
Sú to predovšetkým :
- nízka úroveň hrubého domáceho produktu, ktorý v prepočte na jedného obyvateľa zaostáva za priemerom v SR
- miera nezamestnanosti
- výrazné zaostávanie technickej infraštruktúry
Zámerom plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoje obce je navrhnúť systematickú a funkčnú trvalú rozvojovú stratégiu zameranú na realizáciu sociálneho a ekonomického rozvoja obce pri využití vnútorných finančných zdrojov a podporných povstupových prostriedkov EÚ. Má logickú štruktúru, keď na základe vykonanej analýzy formuluje ciele a stratégiu ďalšieho rozvoja obce.
Plán rozvoja obce pozostáva z následujúcich častí :
- sociálno-ekonomickej analýzy obce a identifikácie možnosti rozvoja formou súhrnnej analýzy
- stratégie rozvoja jej priorít a opatrení potrebných na ich naplnenie
- finančného zabezpečenia
- organizačného zabezpečenia realizácie Plánu rozvoja obce
Súhrnnou analýzou i strategickou časťou sa prelínajú globálne i špecifické ciele, ktoré sú rozpracované do konkrétnych opatrení.
Prvá analytická časť dokumentu obsahuje popis obce s jej základnými geografickými údajmi a hlavnými socioekonomickými charakteristikami ktoré charakterizujú dynamiku sociálneho a ekonomického rozvoja obce. Súčasťou je súhrnná analýza rozvojového potenciálu, ktorá v rámci globálnych a špecifických cieľov, ako aj silných a slabých stránok dáva súhrnný pohľad na reálnu situáciu obce a jej rozvojové možnosti.
Druhá hlavná časť dokumentu je orientovaná na formulovanie strategického rozvoja. Globálne ciele sú rozpracované do špecifických cieľov, ktoré majú stabilizačný alebo rozvojový charakter.
Finančné zabezpečenie bude riešené kombináciou zdrojov súkromných, štátnych, EÚ a obce Drienica.
Organizačné zabezpečenie realizácie Plánu rozvoja obce (strategické ciele) naplní Obec Drienica v spolupráci s partnermi mikroregiónu Čergov (ktorými sú : Mesto Sabinov, obce v oblasti južného Čergova, podnikateľské subjekty pôsobiace v mikroregióne hlavne pôsobiace v oblasti cestovného ruchu a služieb, urbariáty, súkromní vlastníci pozemkov a lesov) a v spolupráci so samosprávou VÚC, štátnou správou a RRA KRAPO.
Obec Drienica v spolupráci s RRA KRAPO vytvorí skupinu odborníkov, ktorá bude poverená prípravou na realizáciu strategického plánu rozvoja.
1. SOCIÁLNO-EKONOMICKÁ ANALÝZA A IDENTIFIKÁCIA MOŽNOSTÍ JEJ ROZVOJA
Obec Drienica leží pod južnými svahmi Čergovského pohoria, v hornej časti potoka, 4 km severne od Sabinova. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 445m. Výškové rozpätie chotára sa pohybuje od 375 do 1068 m. Chotár leží na rozčlenenej nižšej vrchovine centrálno-karpatského flyšu. Prevládajú hnedé lesné, hlinito ílovité, kamenisté a kyslé pôdy. Rozlohou patrí chotár obce medzi stredne veľké. Má celkovú výmeru 1021 ha, z toho pripadá 137 ha na ornú pôdu, 807 ha na lesy, horské lúky a pasienky a 77ha má intravilán obce. Administratívne je obec začlenená do okresu Sabinov, Prešovský samosprávny kraj. Historicky vždy patrila do Šarišskej, v novoveku do Šarišsko-Zemplínskej župy.
obsah
V rámci Prešovského kraja sa obec Drienica radí k obciam s menším počtom obyvateľov. K rozvoju obce prispieva rozvoj cestovného ruchu v priľahlej rekreačnej oblasti Drienica-Lysá. Vďaka zvyšovaniu návštevnosti v tejto rekreačnej oblasti stúpa aj využívanie služieb poskytovaných v obci, rozvíja sa maloobchod, služby, malé a stredné podnikanie v oblasti cestovného ruchu.
Riešené územie zaberá 2,05 % z celkovej plochy okresu Sabinov, pričom počet trvalo žijúcich obyvateľov k 26.5.2001 predstavoval 1,24 % z celkového počtu obyvateľov okresu. Obec Drienica patrí v rámci okresu Sabinov do skupiny stredne veľkých obcí. Hustota obyvateľstva v riešenom území je výrazne nižšia ako dosiahnutá hodnota v okrese Sabinov patriacom medzi okresy s najvyššou hustotou obyvateľstva v rámci Slovenskej republiky, ale vyššia ako zaznamenané hodnoty v rámci Prešovského kraja i Slovenskej republiky.
V obci žije(k 26.5.2001) | 671 obyvateľov |
Počet detí od 0 - 14 rokov | 139 obyvateľov |
Počet mužov od 15 r. | 260 obyvateľov |
Počet žien od 15 r. | 272 obyvateľov |
obsah
Mesačný príjem peňažných prostriedkov na jedného člena domácnosti sa v roku 2005 medziročne zvýšil.
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v obci bolo v roku 2001 ekonomicky aktívnych 321 obyvateľov, čo je 47,8 % zo všetkých obyvateľov obce.
Ekonomicky činné obyvateľstvo | podiel ekonomicky činných obyvateľov z trvale bývajúcich obyvateľov obce |
spolu | muži | ženy |
321 | 174 | 147 | 47,8 % |
obsah
Vzdelanostnú úroveň a schopnosť uplatnenia na trhu práce je možné ovplyvniť cielenými rekvalifikačnými programami.
obsah
Zdravotnícka starostlivosť pre občanov je poskytovaná formu primárnej, sekundárnej a následnej zdravotníckej starostlivosti v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach v Sabinove a Prešove.
Stav v zdravotníctve stagnuje. Vybavenosť zdravotníckych zariadení je priemerná a preto, vychádzajúc zo štatistického prieskumu vykonaného na území obce v septembri 2006, pokladajú obyvatelia obce zdravotnú starostlivosť za podpriemernú až nedostačujúcu.
obsah
Obec Drienica je koncovou samostatnou obcou v okrese Sabinov. Zastavané územie má prevažne obytnú funkciu, v katastrálnom území obce prevláda funkcia rekreačná s ubytovacími kapacitami. Výstavba v obci Drienica je čiastočne charakteristická vyváženosťou staršej a novšej povojnovej zástavby. Podľa posledného sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 mala obec 671 obyvateľov a 174 trvale obývaných bytov
Pôvodná urbanistická štruktúra obce je charakterizovaná ako potočná – cestná, koncová radová dedina rozvíjajúca sa pozdĺž cesty zo Sabinova do Drienice. Zástavba v centrálnej a severnej časti obce má charakter pôvodnej zástavby, stavebnotechnicky je však menej hodnotná. Zväčša sa pôvodná zástavba nahradila novou. V južnej časti, v smere od Sabinova sa v miestnej časti Šoma realizovala nová výstavba predovšetkým málopodlažných bytových objektov. Rozširovaním obce vznikla dedinská ulicová zástavba. V obci nevzniklo prirodzené centrum – priestor charakterizovateľný ako jadro obce, ako aj potenciálne plochy pre umiestnenie zariadení občianskej vybavenosti. Dominantu v panoráme obce tvorí gréckokatolícky kostol
obsah
V súčasnej dobe pôsobí na území obce 15 podnikateľských subjektov a to prevažne :
v oblasti služieb - 13
v oblasti poľnohospodárstva - 2
Z hľadiska miestnej štruktúry podnikateľskej sféry sú to :
miestne subjekty - 13
slovenské subjekty sídliace mimo obce (miestne pracoviská) - 2
zahraničné subjekty - 0
obsah
Na riešenom území zabezpečovalo poľnohospodársku výrobu bývalé JRD Červená hviezda Šarišské Sokolovce. Hranica hospodárenia bola zhodná s dolnou hranicou lesa a hranicou intravilánu Drienica. Z výrobného hľadiska bolo územie zaradené do výrobnej oblasti zemiakárskej. V katastri neboli realizované investície do poľnohospodárskej pôdy. Poľnohospodárska výroba sa vo forme intenzívneho hospodárenia v obci nenachádza. Plochy poľnohospodárskeho pôdneho fondu v obci využíva firma AGROTECH – SK s.r.o. Drienica a firma KLASIK s.r.o. Lipany. Jedná sa prevažne o trvalé trávne porasty. Celková výmera poľnohospodárskej pôdy bez záhrad v riešenom území je 281 ha čo predstavuje 29 % z celkovej výmery obce. Z hľadiska tvorby pracovných príležitostí nepredstavuje poľnohospodárstvo oblasť s rozhodujúcou úlohou.
obsah
Pôdy v lesných komplexoch sú reprezentované hnedými pôdami nasýtenými a hnedými pôdami nenasýtenými, sprievodnými rankrami, lokálne hnedými pôdami oglejenými a sprievodnými pseudoglejmi. Lesné porasty na území obce Drienica tvoria jeden ucelený komplex na východ od obce, ktorý je súčasťou predhoria Čergova. V obci je evidovaných 594 ha lesa v lesnom pôdnom fonde, čo predstavuje 61% celkovej výmery katastrálneho územia obce, ktorých vlastníkom sú Urbariát – Pozemkové spoločenstvo Drienica, Mestské lesy Sabinov a Urbariát – Pozemkové spoločenstvo Jakubovany.V zastúpení lesných typov prevažujú lesy listnaté s prevahou duba a buka a prímesou javora, jaseňa a z ihličnatých drevín - borovice. Z pohľadu vekových tried prevládajú vekové triedy 5 a 6, prevládajú v nich porasty dvojetážové, ktoré už boli rozpracované v predchádzajúcom decéniu a obnova pokračuje formou okrajových clonných rubov v pásoch na 1 až 2 m výšky porastu. Lesný hospodársky plán pre Lesný hospodársky celok Sabinov je platný na roky 1998-2007. Pre súčasné aj budúce hospodárenie na lesnom pôdnom fonde sú záväzné predpisy Lesného hospodárskeho plánu.
obsah
Obec Drienica nemá vybudovaný verejný vodovod. Objekty občianskej vybavenosti a veľká časť rodinných domov je zásobovaná z vlastných studní z veľkej časti cez malé domové vodárne typu DARLING. Hotely sú zásobované zo studní cez vodojemy. Vodné zdroje (studne) v obci v súčasnosti sú malej výdatnosti bez potrebných ochranných pásiem a preto kvalita vody nevyhovuje SNT 75 7111, STN 75 7211 a STN 75 7221 a podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 151/2004 Z.z. zo dňa 26. 1. 2004 o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody. Nakoľko je nedostatok vody v studniach a voda je závadná, je nutné v obci vybudovať verejný vodovod, ktorý vylúči zásobovanie z vlastných studní.
V roku 2001 bol firmou VODO-KAP, v.o.s. Prešov vyprojektovaný verejný vodovod obce Drienica a obec začala s jeho realizáciou, ale pre nedostatok finančných prostriedkov stavbu pozastavila. Zdrojom pitnej vody pre obec je jestvujúce prívodné vodovodné potrubie Prešovského skupinového vodovodu zo zdroja Vyšný Slavkov do mesta Prešov.
Obec nemá vybudovanú verejnú kanalizáciu. Hotely majú vybudované splaškové kanalizácie ktoré sú cez čistiarne odpadových vôd zaústené do Drienického potoka. Objekty občianskej vybavenosti a veľká časť rodinných domov v súčasnosti majú vybudované vlastné žumpy. Časť rodinných domov a chát má domovú kanalizáciu zaústenú do priekop, alebo priamo do miestnych potokov, čo je spolu s vyvážaním žúmp fekálnymi autami do čistiarne odpadových vôd Sabinov hygienickou závadou, pre ktoré je potrebné vybudovať kanalizáciu. Dažďové vody zo zastavanej časti obce sú odvádzané priekopami a rigolmi, ktoré sú zaústené doneupravených a upravených miestnych potokov. Priekopy, rigoly a potoky sú neudržiavané a zanesené.
V roku 2000 bola firmou VODO-KAP, v.o.s. Prešov vyprojektovaná verejná splašková kanalizácia obce Drienica a obec začala s jej realizáciou, ale pre nedostatok finančných prostriedkov stavbu pozastavila. Splaškové odpadové vody z obce a rekreačnej oblasti nad obcou budú gravitačne odvedené splaškovou kanalizáciou DN 300 do mestskej jednotnej kanalizačnej siete Sabinov, s následným čistením v mechanicko-biologickej čistiarni odpadových vôd Sabinov. Vyčistené vody sú odvádzané do recipientu rieky Torysa. Stoky gravitačnej splaškovej kanalizácie odkanalizujú chatovú rekreačnú oblasť nad obcou a končia pod krytým bazénom a pod hotelom Šport. Hotely bude možné pripojiť na verejnú kanalizáciu. Realizáci gravitačnej splaškovej kanalizácie bude zabezpečená v akcii Prešov – Pitná voda a kanalizácia v povodí Torysy.
Nakladanie s odpadmi je v kompetencii Obecného úradu Drienica. Obec zabezpečuje odvoz tuhého domového odpadu a tuhého komunálneho odpadu zmluvne s firmou MARIUS PETERSEN nariadenú skládku v katastri Ražňany. V súčasnosti sa prevádza čiastočná separácia odpadu už pri jeho zbere. V roku 2003 bolo na území katastra vyprodukovaných celkom 139,8 t odpadov, z toho 128,5 t komunálneho, 10,3 t objemného a 1,0t triedeného odpadu. Zber odpadov je zabezpečovaný do 1100 l kontajnerov v týždňovom cykle odvozu. Divoké skládky plošného charakteru na území obce nie sú definované. Vývoz tekutých odpadov zo žúmp v obci je vykonávaný individuálne.
obsah
Cesta III/54314 spĺňa funkciu hlavnej zbernej komunikácie v obci. Dopravné zaťaženie na tejto ceste je známe na južnej časti obce po križovatku s cestou III/5437 Drienica – Jakubovany. Táto cesta a miestne komunikácie majú prevažne asfaltovú úpravu zväčša v dobrom technickom stave. Šírka vozovky na ceste III/54314 je 6 až 7 m a na miestnych komunikáciach 3 až 6 m. Na ceste III/54314 v zastavanej časti obce je celkom deväť bodových dopravných závad, akými sú nevhodné dopravné napojenia a neprehľadné križovatky a niekoľko neprehľadných smerových oblúkov v obci ako líniové dopravné závady. Na tejto ceste a na obslužných komunikáciach pri križovaní s Drienickým potokom sa nachádzajú betónové, oceľové i drevené mosty a lávky, ktoré sú takmer všetky v zlom technickom stave. Z riešenia územného plánu obce vyplýva potreba ich rekonštrukcie a na nových komunikáciách, ktoré budú križovať potok je potrebné realizovať betónové mostné objekty. Sieť miestnych obslužných komunikácií je z hľadiska obsluhy objektov občianskeho vybavenia a prístupu k rodinným domom postačujúca. V obci je prejazdná rýchlosť obmedzená na 40 km/hod. V rekreačnom priestore je komunikačná sieť nevyhovujúca, využívajúca čiastočne upravený pôvodný systém lesných ciest.
Obec Drienica je v súčasnosti zásobovaná elektrickou energiou z dvoch transformačných staníc 22/0,4kV TS 1 a TS 2. Územie mimo zastavanú časť obce a rekreačná oblasť Drienica – Lysá je zásobovaná elektrickou energiou z transformačných staníc 22/0,4 kV uvedených v prehľade. Trafostanice TS 2 a TS VVS sú napojené z elektrického VN vedenia číslo 480 a ostatné z elektrického VN vedenia číslo 322, ktoré je na betónových a drevených podperných stĺpoch.
Obec Drienica je podľa telekomunikačného členenia súčasťou regionálneho technického centra Východ. Obec má vlastnú telefónnu ústredňu umiestnenú v objekte obecného úradu, ktorá je napojená vzdušným metalickým vedením v smere od Sabinova s pokračovaním optickým káblom na telefónnu ústredňu HOST Prešov. Jestvujúca miestna telefónna sieť je realizovaná vzdušným vedením na drevených pätkovaných stožiaroch, v trasách situovaných vedľa miestnych komunikácií. Napojenie účastníckych staníc je realizované z účastníckych rozvádzačov umiestnených na stožiaroch. Telefónna ústredňa a miestna telefónna sieť obce je v súčasnosti kapacitne postačujúca aj pre chatovú oblasť. Technické údaje o kapacite a využití telefónnych ústrední, miestnej telefónnej sieti a telefónnych staniciach a o ich trasách sú predmetom obchodného tajomstva T-COM a.s..
Obec Drienica sa nachádza v nástupnom priestore rekreačného krajinného celku IX Čergov pre turistiku a zimné športy podľa Územného plánu VÚC Prešovského kraja. V území katastra obce sa nachádza rekreačný priestor Drienica – Lysá, pričom časť lyžiarskych terénov je na katastrálnom území obce Olejnikov. Rekreačný priestor tvoria aj záujmové územia: Pod Kajtárovou, údolie Ľutinky od Majdanu po Ambrušovce, Majdan, Podbaranie, Baranie, Bežná, Hriešna, Kamenica, Kajtárová, Žliabky, Grúň a Ambrušovce. Atraktívnosť obce v štruktúre osídlenia je umocnená prírodnými danosťami a dostupnosťou v štvrtom pásme z krajského mesta Prešov.
Odhad skutočného počtu návštevníkov rekreačného priestoru v súčasnosti podľa informácií obecného úradu za sezónu je v zime 30 000 a v lete 8 000 návštevníkov, pri špičkovej návštevnosti cez Vianoce a Nový rok 1 100 osôb na deň.
Riešenie územného plánu a PHSR obce pri zohľadnení nového občianskeho vybavenia voľného a viazaného cestovného ruchu, športu vrátane osôb v jestvujúcich rekreačných chatách bude v zime 45 000 a v lete 16 000 návštevníkov, pri špičkovej návštevnosti cez Vianoce a Nový rok 2 100 osôb na deň.Riešenie územného plánu a PHSR obce rešpektuje jestvujúcu zástavbu rekreačných chát v celkovom počte 153 a to v lokalitách Gacky 29, Kapustnice a Pod háj 17, Pod Javornou 10, Pod Sololazy 13, Okolo Šomky 11, Skalný potok 9, Môstková 11, Latková 7, Kočan 25, Lysá 18, Boguš 3 a v obci 4 rekreačné chaty.
Tieto sú bez ďalšieho rozvoja len s čiastočným doplnením v hraniciach zastavaného územia príslušnej lokality. Okrem lokality východne pre cca 50 rekreačných chát severozápadne od centra obce v lokalite pre rekreačné chaty a bungalovy pre cca 60 rekreačných chát a bungalovov nevytvára nové lokality rekreačných chát. Plne využíva potencionál jestvujúcich zariadení obce, s možnosťou dobudovania pre požadovaný štandard turizmu a cestovného ruchu a zároveň vytvára podmienky pre viacúčelové športové plochy a s nimi súvisiace zariadenia. Súčasťou riešenia sú aj územia obcí Červená Voda, Olejníkov a Jakubovany s približnou výmerou 300 ha, čo predstavuje záťaž územia cca 35 osôb na hektár v zimnej sezóne a cca 12 osôb v letnej sezóne za rok. Záťaž územia je kumulovaná predovšetkým v urbanizovanom – zastavanom území a približne 100 m pásme priamo na neho naväzujúcom vo voľnej krajine a lesoch, kde je hustota záťaže vyššia.
Kapacita ubytovacích zariadení pri predpokladanej návštevnosti priestoru
V súčasnom stave využívania rekreačného priestoru a zastavaného územia obce, kde sa prelína rekreačná funkcia s bývaním, nie sú zohľadnené kapacity ubytovania a stravovania. Deficit potrieb vybavenosti je zrejmý predovšetkým v čase špičkovej záťaže priestoru, vrátane športovej a technickej vybavenosti, predovšetkým v súvislosti so zariadeniami pre zjazdové lyžovanie. Limitujúcim faktorom je taktiež stav sietí technickej infraštruktúry, najmä odkanalizovania územia. Pasportizácia veľkých zariadení cestovného ruchu:
Lokalita | Názov zariadenia | Vybavenosť |
Druh | Vybavenie | Počet stoličiek | Počet lôžok | Počet zamestnancov |
Pod Táborom | Javorná | horská ubytovňa | reštauracia a bar | 200 | 250 | 8 |
25/12,5 m krytý bazén, solárium, posilňovňa, sauna, bufet | 20 | | 2 |
Pod Hájom | Obchodná akadémia | školská chata | | | 50 | 1 |
Kapustnica | SPŠE Prešov | chata | | | 5 | |
Pod Javornou | Poľnohospodárske združenie Sabinov | chata | | | 5 | |
Pod Javornou | Jednota | chata | | | 5 | |
Pod Javornou | ZŤS Sabinov | chata | | | 5 | |
Pod Javornou | Gofin Prešov | chata | | | 5 | |
Pod Táborom | Škola v prírode VUC Prešov | chata | 2 tenisové kurty | 10 | 80 | 8 |
Sololazy | Prešovská univerzita | chata | | | 5 | |
Sololazy | Poľnonákup Šariš, Prešov | chata | | | 5 | |
Sololazy | Imuna Š.Michaľany | chata | | | 5 | |
Okolo Šomky | Šomka | chata | reštaurácia | 120 | 30 | 5 |
Okolo Šomky | Alpina | penzión | bufet | 30 | 32 | 2 |
Okolo Šomky | Mesto Sabinov | chata | | | 5 | |
Okolo Šomky | VVaK Prešov | chata | | | 5 | |
Okolo Šomky | Lesy stredisko Prešov | chata | | | 5 | |
Kočan | Kočanka | horská chata | | | (43) | nefunkčná |
Kočan | Geodézia | chata | | | (5) | nefunkčná |
Kočan | Milk-Agro Prešov | chata | | | 5 | |
Lysá | Ostravanka | chata | bufet | | 20 | |
Lysá | Obecná chata | chata | bufet | | 20 | |
Lysá | Šport | hotel | reštaurácia a bar | 60 | 60 | 3 |
Lysá | Lysanka | hotel | reštaurácia a bar | (80) | (80) | nefunkčná |
Spolu (bez údajov uvedených v nefunkčných zariadeniach): | 440 | 604 | 29 |
Zariadenia pre zimnú sezónu sa nachádzajú v lokalite Drienica vleky, kde sú dva bufety s 50-timi stoličkami, v lokalite Drienica sedačka s jedným bufetom a 20-timi stoličkami a v lokalite Lysá – Ostravanka, kde je jeden bufet s 20-timi stoličkami. V týchto zariadeniach pracuje celkom šesť zamestnancov, vrátane sezónnych pracovníkov.
Celková predpokladaná kapacita k návrhovému obdobiu k roku 2 020 v riešenom území je 999 lôžok v ubytovacích a 990 stoličiek v stravovacích zariadeniach. Pre tieto kapacity je potrebné viazať na služby spojené s cestovným ruchom 221 stálych a 39 sezónnych pracovných príležitostí.
obsah
2. Strategické ciele
Opatrenia:
- dbať na ochranné a manipulačné pásma ciestc
- výstavba a údržba miestnej komunikácie vedúcej k stredisku turistického ruchu Drienica-Lysá
- vybudovanie chodníkov v obci po zrealizovaní chýbajúcej infraštruktúry
- sledovať a vytypovať prednostné požiadavky na údržbu ciest
- zvýšenie bezpečnosti dopravy
- výhľadovo pamätať na vybavenie ciest propagačnými materiálmi pre turizmus
- vybudovať cestný obchvat vo východnej časti obce
Predpokladané prínosy :
- zlepšenie podmienok pre cestovný ruch
- zvýšenie mobility obyvateľstva a turistov
- zníženie dopravnej nehodovosti a jej dôsledkov
- vytvorenie pracovných príležitostí pri budovaní infraštruktúry i rozšírenie možností pre miestnych podnikateľov
Opatrenia:
- dobudovanie kanalizačnej a vodohospodárskej infraštruktúry v obci a rekreačnom stredisku (aj pre potreby lyžiarskeho strediska)
- úprava dažďovej kanalizácie v celej obci
Predpokladané prínosy:
- vytvorenie podmienok pre stabilizáciu rozvoja obce
- zníženie miery zdravotných rizík obyvateľov a ich dôsledkov
- znižovanie znečistenia podzemných a povrchových vôd
- zvýšenie atraktivity obce pre podnikanie a cestovný ruch
- vytvorenie pracovných príležitostí pri budovaní infraštruktúry
obsah
Opatrenia:
- zefektívnenie a dobudovanie elektrických sietí
- posilnenie vedenia a vybudovanie nových TS podľa potreby
- priprava podmienky pre využívanie alternatívnych zdrojov energie
- informovanosť obyvateľov o úsporách energie
Predpokladané prínosy:
- zlepšenie vybavenosti obce, efektívne využitie investícií pre rozvoj obce
- zvýšenie atraktivity obce pre podnikanie a cestovný ruch
obsah
Opatrenia:
- zabezpečenie komunikačných potrieb obce, celková rekonštrukcia a dobudovanie miestneho rozhlasu
- zabezpečenie dostupnosti internetu na verejných staniciach ale aj bytových jednotkách s kvalitným pripojením, zavedenie moderných informačných technológií
Predpokladané prínosy:
- zvýšenie atraktivity obce pre podnikanie, cestovný ruch a investorov
- rozvoj obchodovania, vytvorenie nových pracovných príležitostí
- zapojenie podnikateľského, neziskového sektoru a občanov do riešenia problémov obce
- zlepšenie vybavenosti obce
obsah
Opatrenia:
- zvyšovanie povedomia, výchovy a vzdelanostnej úrovne obyvateľstva k cestovnému ruchu a jeho príležitostiam
- vytvorenie kvalifikácie v oblasti cestovného ruchu
- vytvorenie obecného centra pre cestovný ruch
Predpokladané prínosy:
- vytvorenie nových školiacich inštitúcií v oblasti cestovného ruchu
- participácia obyvateľstva na skvalitňovaní cestovného ruchu
- zvyšovanie životnej úrovne a zlepšovanie hospodársko-ekonomickej bilancie obce
- odborne pripravený manažment na poskytovanie služieb v oblasti cestovného ruchu
obsah
2.6 Podpora podnikania v cestovnom ruchu a službách
Opatrenia:
- zvýšiť dostupnosť informácií o zaujímavosti a atraktívnosti služieb v obci
- vybudovanie informačnej a marketingovej siete
Predpokladané prínosy :
- existencia informačného systému zabezpečuje veľmi rýchle, lacné a aktuálne služby pre turistov a navštevníkov obce zo všetkých oblastí súvisiacich s ich momentálnym pobytom, pohybom a potrebami
Opatrenia:
- zabezpečenie jednotného prístupu k informáciam o možnostiach podpory MSP v cestovnom ruchu vrátane podporných programov a štrukturálnych fondov
- skvalitnenie propagácie obce v záujme získania investorov a prílevu turistov
- zvýšenie informovanosti o podporných programoch MSP
- zvýšenie kapacity a kvality zjazdových a lyžiarskích tratí v SCR-DL
- zvýšenie kapacity a kvality turistických prepravných zariadení SCR-DL
- zvýšenie kapacity a kvality ubytovacích a stravovacích zariadení v obci a SCR-DL
- zvýšenie kvality a dostupnosti poskytovaných služieb v obci a SCR-DL
- vybudovanie a údržba siete turistických, cykloturistických a bežeckých lyžiarských trás v okolí obce a SCR-DL
- vybudovanie iných športových zariadení pre letnú i zimnú sezónu
- zefektívnenie spolupráce so strediskami CR, prepojenie s SCR Čergov a ostatnými regionálnymi partnermi na úrovni mikroregiónu
Predpokladané prínosy :
- ľahšia orientácia pre podnikateľov v oblasti podpory CR
- príprava projektov a príliv finančných prostriedkov z grantových schém a podporných programov
- väčší prílev turistov do obce a oblasti turistického ruchu a tým aj zvýšenie príjmov a atraktivity obce u investorov
- kvalitnejšie služby poskytované obyvateľom obce a turistom
- zvýšenie zamestnanosti a spokojnosti obyvateľov
Opatrenia:
- vybudovanie inštitucionálnej siete na podporu rozvoja miestneho cestovného ruchu
- vytvorenie inštitucionálneho rámca pre vzájomnú kooperáciu všetkých relevantných partnerov v oblasti cestovného ruchu - štátna správa, samospráva, okolité obce, tretí sektor, podnikateľská sféra a profesné združenia
- podpora rozvoja cezhraničnej a medzinárodnej spolupráce
Predpokladané prínosy :
- vybudovaná sieť inštitúcií zameraná na podporu a propagáciu cestovného ruchu
- rozvinutá a účinná cezhraničná spolupráca, úspešné získavanie finančných prostriedkov v oblasti rozvoja miestneho cestovného ruchu
obsah
Opatrenia:
- protipovodňová ochrana komunikácií a obydlí
- regulácia miestneho potoka
- výstavba parkovej zelene
Predpokladané prínosy:
- skvalitnenie a zvýšenie atraktivity životného prostredia pre obyvateľov, turistov a investorov
obsah
Opatrenia:
- zosúladenie rozvoja regiónu s lesným hospodárstvom
- zosúladenie rozvoja regiónu s rozvojom cestovného ruchu
Predpokladané prínosy:
- zachovanie pôvodného, prírodného obrazu krajiny
- efektívnejšie riešenie problémov a úspora finančných prostriedkov vynakladaných na obnovu krajiny
obsah
Opatrenia:
- rekonštrukcia budovy kultúrneho domu, ako viacúčelového zariadenia pre potreby obce
- vybudovaie nízkokapacitného ubytovacieho a stravovacieho zariadenia
- vybudovanie nového zariadenia s dostačujúcou kapacitou pre potreby miestnej škôlky
Predpokladané prínosy:
- zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva v oblasti kultúry a vzdelania
- zvýšenie možností obce v poskytovaní služieb občanom
obsah
Realizáciou opatrení, ktoré sú rozpracované v strategickej časti materiálu konkrétnych projektov, ako aj súvisiacich kľúčových aktivít sa zabezpečí najmä :
A: v oblasti ekonomického rastu
- zvýšenie ekonomickej výkonnosti obce
- rozvoj malého a stredného podnikania
- zvyšovanie konkurencieschopnosti
- zvyšovanie produktívneho potenciálu
B: v oblasti zamestnanosti
- zvýšenie zamestnanosti v oblasti CR vytváraním efektívnych pracovných miest v súlade s požiadavkami trhu práce, čím sa dosiahne zníženie nezamestnanosti v obci
C: v oblasti zlepšenia vybavenosti obce a životného prostredia
- vybudovanie chýbajúcej infraštruktúry na úroveň porovnateľnú s priemerom v SR, výstavba dopravnej infraštruktúry
- rozvoj sociálnej infraštruktúry a tretieho sektora
- rozvoj podnikateľského prostredia a súvisiacej infraštruktúry
- rozvoj cestovného ruchu v obci
D: v oblasti rastu životnej úrovne
- zlepšenie dôchodkovej situácie občanov v obci
- zlepšenie kvality života obyvateľov obce
- rozvoj ľudských zdrojov
obsah
3. ZÁVÄZNÁ ČASŤ ÚZEMNÉHO PLÁNU
3.1.1.1 Pre oblasť bývania
- 3.1.1.1.1. Výstavbu nových bytov usmerňovať predovšetkým na využitie nezastavaných pozemkov na území obce s dostatočnou výmerou v rámci zastavaného územia.
- 3.1.1.1.2. Realizáciu výstavby rodinných domov realizovať v nových obytných lokalitách L1 až L6 a výstavbu v lokalitách L3, L5 a L6 organizovať podľa urbanistických štúdii.
- 3.1.1.1.3. Považovať lokalitu L7 v južnej časti obce na ploche Pred Šomou za rezervnú rozvojovú plochu pre výstavbu nových bytov po návrhovom období územného plánu.
- 3.1.1.1.4. Pri prestavbe, dostavbe a vytváraní novej zástavby rešpektovať identitu prostredia zohľadniť charakter obce, ktorá plní funkciu vidieckeho osídlenia.
- 3.1.1.1.5. Novou zástavbou rešpektovať historicky vytvorený kolorit obce a jej geomorfológiu a obytné domy situovať za 60 dB(A) hranicu hluku.
- 3.1.1.1.6. Prestavbou v zmysle stavebnotechnických podmienok pre výstavbu usmerniť zvyšovanie kvality bývania.
- 3.1.1.1.7. Pozdĺž cesty III/54314 podporiť funkčné zmeny využívania obytných domov predovšetkým pre účely občianskej vybavenosti.
- 3.1.1.1.8. Na asanáciu použiť iba stavby, ktoré sú prekážkou pri realizácii verejnoprospešných stavieb, alebo by ich realizáciu obmedzili.
3.1.1.2. Pre oblasť občianskej vybavenosti a sociálnej infraštruktúry
- 3.1.1.2.1. Občiansku vybavenosť uskutočňovať podľa očakávaného prirodzeného nárastu počtu obyvateľov obce a záujemcov o výstavbu rodinných domov z iných oblastí a uprednostniť jej umiestňovanie v centrálnej časti obce do polyfunkčných plôch prestavbu a dostavbu s možnosťou zmeny alebo doplnenia funkcie služieb, kultúry a obchodu, posilňujúcich funkciu obce v štruktúre osídlenia.
- 3.1.1.2.2. Dobudovať zariadenia areálu základnej a materskej školy.
- 3.1.1.2.3. Dobudovať a rozšíriť kultúrno-spoločenské zariadenia v budove obecného úradu a realizovať kultúrno-historický areál obce v náväznosti na objekt neevidovaného ľudového dreveného zrubového domu s drobnými umeleckými prvkami ľudovej tvorby a informáciami o histórii a súčasnosti obce.
- 3.1.1.2.4. Pre oblasť zdravotníckych služieb vybudovať v juhovýchodnej časti obce viacúčelové hypoterapeutické zariadenie s tréningovou plochou.
- 3.1.1.2.5. V objekte obecného úradu, v priestore klubu dôchodcov zriadiť jedáleň dôchodcov.
- 3.1.1.2.6. Podporovať rozvoj stravovacích a výstavbu nových ubytovacích zariadení predovšetkým v jestvujúcom rekreačnom priestore Drienica – Lysá a nových športových a rekreačných lokalitách.
- 3.1.1.2.7. Dobudovať sociálnu infraštruktúru s cieľom vytvárania dlhodobých ponúk pracovných príležitosti predovšetkým v oblasti turizmu a cestovného ruchu.
3.1.1.3. Pre oblasť výroby
- 3.1.1.3.1. Vytvárať podmienky pre ďalší rozvoj ťažby prírodných surovín v lokalite Pieskovňa najmä pre výrobu stavebných materiálov.
- 3.1.1.3.2. Podporovať využitie poľnohospodárskeho potencionálu obce s návrhom eliminácie nepriaznivých vplyvov na rozvoj obce pri stanovení a dodržaní limitov trvalo udržateľného rozvoja.
- 3.1.1.3.3. Hospodárenie na lesnom pôdnom fonde usmerňovať podľa Lesného hospodárskeho plánu pre lesný hospodársky celok Sabinov.
- 3.1.1.3.4. Podporovať vznik nového výrobného areálu na plochách výroby a skladov vo východnej časti obce na lokalite Nad lúčkami len pre výrobu s mierne ohrozujúcimi výrobnými procesmi.
- 3.1.1.3.5. Vytvárať predpoklady pre oživenie lokálnej ekonomiky a vytvorenia sezónnych a nesezónnych pracovných miest.
3.1.1.4. Pre oblasť zelene
- 3.1.1.4.1. Pre vylepšenie systému zelene obce udržať a revitalizovať sprievodnú a ochrannú zeleň v južnej časti obce ako nosný skelet urbanizovaného priestoru so začlenením nového parku v kultúrno-historickom centre.
- 3.1.1.4.2. Podnecovať kvalitné úpravy priehradzok pri rodinných domoch (živé ploty, okrasné kríky, popínavé rastliny).
- 3.1.1.4.3. Pre vylepšenie systému zelene obce zriaďovať nové plochy verejnej zelene predovšetkým v športových areáloch a v nových obytných územiach a dobudovať parkovú zeleň cintorína.
3.1.1.5. Pre oblasť športu a rekreácie
- 3.1.1.5.1. Zariadenia pre rekreáciu a šport umiestňovať na plochách s prirodzeným potenciálom a pre túto funkciu dobudovať jestvujúce športové areály a športoviska:
- areál v juhozápadnej časti – športové plochy so základným vybavením,
- integrovaný športový areál v západnej časti obce, športové plochy nachádzajúce sa v juhovýchodnej časti obce pri vodnej ploche na potoku Jakubovanka,
- športové plochy nachádzajúce sa v severnej zastavanej časti obce pri vodnej ploche na Drienickom potoku,
- plochy zimných športov rekreačného priestoru Drienica – Lysá v jeho nástupnej zóne, na plochách lokality Kočan a sedačkovej lanovky, v stredisku Lysá – Baranie a lyžiarske bežecké trasy.
- 3.1.1.5.2. Podporovať a postupne pripravovať a realizovať výstavbu nových športových priestorov, ktorými sú predovšetkým:
-
- integrované nástupné plochy golfového areálu s klubmi, ubytovacími a stravovacími zariadeniami,
- areál golfového ihriska v západnej časti obce,
- viacúčelové športové zariadenie hypocentra v juhovýchodnej časti obce na západných svahoch hory Lúčina,
- športové plochy nachádzajúce sa vo východnej časti obce,
- výstavbu športového zariadenia Strediska saleziánov vo východnej časti obce.
- 3.1.1.5.3. Využívať plochy v extravilane obce pre rekreáciu a cestovný ruch zohľadňujúc historické informácie ako súčasť regiónu v náväznosti na prírodné fenomény obce a širšieho územia.
- 3.1.1.5.4. Zvyšovať možnosť ubytovacích kapacít cestovného ruchu priamo v zastavanom území obce spojenú s využívaním miestnej infraštruktúry a tam lokalizovaných stravovacích, pohostinských, obchodných, informačných a iných doplnkových služieb turistickými návštevníkmi.
- 3.1.1.5.5. Pre víkendovú rekreáciu, voľný a viazaný cestovný ruch a turizmus dobudovať rekreačný priestor Drienica – Lysá s využitím lesných porastov v okrajových polohách územia obce v súlade so záujmami ochrany prírody.
obsah
3.1.2.1. Pre oblasť dopravy a dopravných zariadení
- 3.1.2.1.1. Postupne odstraňovať bodové závady na ceste III/54314 a rekonštruovať v zastavanej časti na kategóriu B3–MZ 8/50 a mimo zastavanú časť obce na kategóriu C 7,5/70.
- 3.1.2.1.2. Postupne rekonštruovať jestvujúce miestne komunikácie na kategórie C3–MO 6,5/30, C3–MO 7,5/30, C3–MOK 7,5/40, C3–MOK 7/30.
- 3.1.2.1.3. Novonavrhované miestne komunikácie v lokalitách bývania realizovať v kategórií C3–MO 7,5/30 s obojstrannými chodníkmi šírky 2,0m (min. 1,5m). Pri riešení dopravného priestoru situovať zelené pásy s tvorbou hodnotného uličného priestoru.
- 3.1.2.1.4. Rekonštruovať účelové komunikácie na kategóriu P4/30.
- 3.1.2.1.5. Dobudovať sieť peších komunikácií a turistické pešie trasy a chodníky v náväznosti na súčasné značené turistické trasy.
- 3.1.2.1.6. Dobudovať plochy statickej dopravy:
- pri objektoch občianskej vybavenosti, turizmu a cestovného ruchu a výroby,
- odstavné plochy v obytnom území dimenzovať na stupeň motorizácie 1:3,5,
- garáže pre rodinné domy situovať na vlastných pozemkoch, resp. ako súčasť lokalít rodinných domov v pomere 1:1,
- zastávky SAD vybaviť novými prístreškami a vybudovať zastávkové pruhy.
3.1.2.2. Pre oblasť vodného hospodárstva
- 3.1.2.2.1. Vybudovať verejný vodovod.
- 3.1.2.2.2. Vybudovať verejnú kanalizáciu.
- 3.1.2.2.3. Dážďové a prívalové vody z územia odviesť rigolmi pozdĺž miestnych komunikácií.
3.1.2.3. Pre oblasť energetiky a energetických zariadení
- 3.1.2.3.1. Vytvárať priestorové podmienky na vedenie rozhodujúcich sietí zásobovania elektrickou energiou. Pripravovať a postupne realizovať ich výstavbu.
- 3.1.2.3.2. Pripravovať a postupne realizovať rekonštrukcie a výstavbu nových trafostaníc pre územný rozvoj obce a preferovať postupné nahrádzanie vzdušných elektrických NN vedení káblovými rozvodmi v zemi.
- 3.1.2.3.3. Pri rozvoji nových obytných lokalít obce realizovať káblové elektrické rozvody NN vedení v zemi s napojením z jestvujúcich a nových zdrojov elektrickej energie.
- 3.1.2.3.4. Pripravovať a postupne realizovať rekonštrukcie jestvujúceho verejného osvetlenia pri preferovaní uloženia jeho elektrických rozvodov v zemi a rovnako realizovať výstavbu nového osvetlenia.
- 3.1.2.3.5. Podporovať zmenu zásobovania teplom v rekreačnom priestore Drienica – Lysá z elektrických a alternatívnych zdrojov a zabezpečovať k tomu potrebné podmienky.
- 3.1.2.3.6. Pripravovať a postupne realizovať potrebné rozšírenie STL plynovodov.
- 3.1.2.3.7. Podporovať rozvoj netradičných zdrojov energii a tepla predovšetkým získaného spaľovaním biopalív.
3.1.2.4. Pre oblasť telekomunikácii
- 3.1.2.4.1. Vytvárať priestorové podmienky na vedenie rozhodujúcich telekomunikačných sietí.
- 3.1.2.4.2. Realizovať rozšírenie telekomunikačnej siete metalickými káblami v jednotlivých lokalitách.
- 3.1.2.4.3. Realizovať výstavbu prípojného metalického kábla pre jednotlivé lokality.
- 3.1.2.4.4. Rezervovať trasy situované vedľa miestnych komunikácii pre výstavbu siete káblovej televízie a vytvoriť podmienky pre jej realizáciu.
- 3.1.2.4.5. Pri zabezpečovaní rozvoja nových obytných lokalít, podnikateľskej činnosti a ostatných aktivít rezervovať trasy pre následné uloženie telekomunikačných káblov od bodu napojenia až po rozvod v lokalitách s ohľadom na priestorové usporiadanie v zmysle platných STN.
obsah
3.1.3.1. Pre oblasť ochrany kultúrno-historických hodnôt
- 3.1.3.1.1. Pri akejkoľvek stavebnej činnosti v obci rešpektovať § 127 a 138 zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a § 40, odsek 2 a 3 zákona číslo 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu a požiadavky príslušných orgánov štátnej správy.
- 3.1.3.1.2. Chrániť pomník padlým v I. svetovej vojne, ktorý sa nachádza pri kostole a dva ľudové zrubové domy číslo 110 a 122 na parcelách číslo 189 a 190, ktoré sú zapísané v ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok a nedovoliť na ich území stavebnú činnosť v rozpore so zásadami pamiatkovej ochrany.
- 3.1.3.1.3. Rešpektovať klasicisistickú stavbu pravoslávneho kostola Narodenia Panny Márie, postavenú v rokoch 1800 – 1811 a neskôr renovovanú, ktorá nieje evidovaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri kultúrnych pamiatok a parkovými úpravami zveľaďovať jej okolie.
- 3.1.3.1.4. Chrániť archeologickú lokalitu refúgium zo stredoveku na okraji lesného porastu na Lysej v severovýchodnej časti obce, evidovanú Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied v Nitre a vytvoriť podmienky pre jej prieskum a sprístupnenie.
- 3.1.3.1.5. Odsúhlasiť akúkoľvek stavebnú, či inú hospodársku činnosť na ploche evidovanej archeologickej lokality a hlásiť možný výskyt dosiaľ neznámych archeologických objektov a nálezov pri stavebnej činnosti mimo archeologickej lokality uvedenej v ústrednom zozname pamiatkového fondu a predložiť na odborné a dokumentačné účely Krajskému pamiatkovému úradu. O zistení alebo narušení archeologických nálezov postupovať v súčinnosti s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove a v zmysle § 14 odsek 4 pamiatkového zákona, kedy obec môže rozhodnúť o otvorení a odbornom vedení evidencie pamätihodností obce.
- 3.1.3.1.6. Chrániť a primerane zveľaďovať voľne stojace kaplnky a kríže na území obce, ako súčasť kultúrneho dedičstva obce.
3.1.3.2. Pre oblasť ochrany a využívania prírodných zdrojov
- 3.1.3.2.1. Chrániť nadregionálny biokoridor „Tri chotáre – Lysá hora“, ktorý sa nachádza v severnej časti obce a prepája nadregionálne biocentrum Čergov – Solisko a regionálne biocentrum Čergov – Minčol v Čergovskom pohorí.
- 3.1.3.2.2. Chrániť osobitné plochy ochranných lesov na severe územia obce, ktorých rozsah korešponduje s vymedzením chránenej oblasti akumulácie podzemných vôd.
- 3.1.3.2.3. Chrániť prameň prírodnej vody nachádzajúcej sa na území obce a akceptovať infiltračnú oblasť prameňa.
- 3.1.3.2.4. Zásahy do lesných spoločenstiev vykonávať v súlade s lesným hospodárskym plánom, v ktorom je nutné klásť dôraz na podrastové spôsoby hospodárenia s maximálnym využívaním prirodzeného zmladenia a sadbového materiálu miestnej proveniencie.
- 3.1.3.2.5. Zabrániť likvidácii brehových porastov a sprievodnej vegetácie vodných tokov Drienického potoka, Čierneho potoka a potoka Jakubovanka, protieróznych terás a medzí. Chrániť rozptýlenú krajinnú zeleň a realizovať jej dosadbu predovšetkým v erózne labilných lokalitách, na svahoch silne a extrémne ohrozených vodnou eróziou, na plochách s ekostabilizačnou funkciou a na plochách navrhovaných ako prvky územného systému ekologickej stability.
- 3.1.3.2.6. Reštrukturalizovať nevyužívané lúčnopasienkové systémy v štruktúre otvorenej krajiny pre atraktívne účely rekreácie a cestovného ruchu zvýšením sezónneho využívania susediacich území s premenou na relatívne homogénnu krajinu a zabezpečiť využívanie trvalých trávnych porastov pravidelným kosením.
- 3.1.3.2.7. Vykonať protierózne opatrenia na priľahlej poľnohospodárskej pôde.
3.1.3.3. Pre oblasť ochrany prírody a tvorbu krajiny
- 3.1.3.3.1. Zvýšiť ekologickú i krajinnoestetickú efektívnosť existujúcich štruktúr územného systému ekologickej stability revitalizáciou pôdneho fondu s využitím pôvodných zachovalých priestorovo ekologických a výtvarných daností za predpokladu zníženia účinnosti stresových faktorov, najmä líniových stavieb a území narušených stavebnou činnosťou.
- 3.1.3.3.2. Zásahy v lesných ekosystémoch vykonávať jemnejšími technológiami bez použitia ťažkých mechanizmov mimo cestnej dopravnej siete. Technologické postupy v lesnom hospodárstve pri ťažbe a doprave dreva riešiť so zreteľom na eróznu a zosuvnú labilitu územia.
- 3.1.3.3.3. V záujme minimalizácie pôdnej erózie vykonávať dôslednú údržbu lesných ciest a zvážnic.
- 3.1.3.3.4. V záplavovej ploche Drienického potoka realizovať výstavbu tak, aby niveleta najnižšieho podlažia bola nad úrovňou zátopovej hladiny so zohľadnením spôsobu technického zakladania stavieb a to do času realizácie protizáplavových zariadení a objektov.
- 3.1.3.3.5. Navrhované aktivity situovať do vzdialenosti min. 20 m od vodných tokov Drienického potoka a potoka Jakubovanka.
- 3.1.3.3.6. Realizovať výstavbu vodnej nádrže v inundačnom území na zachytenie prívalových povodňových vôd na vodnom toku Čierny potok, na zmiernenie povodňovej vlny v samotnej obci, tiež riešenie zásob úžitkovej vody na zavlažovanie plôch golfového ihriska a pre zasnežovanie lyžiarskych svahov na Drienickom potoku.
- 3.1.3.3.7. Zabezpečiť spracovanie miestneho územného systému ekologickej stability obce, pretože v území absentujú plošné interakčné stabilizačné prvky územného systému ekologickej stability územia a obec takúto dokumentáciu nemá.
obsah
3.1.4.1. Pre oblasť zložiek životného prostredia
- 3.1.4.1.1. Venovať zvýšenú pozornosť eróziou najviac postihnutým orným pôdam na svahoch, ktoré nemožno súčasnou mechanizáciou obrábať po vrstevnici, správnej rekultivácií pozemkov, pri ktorej sa neodstráni pôdoochranná zeleň v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability.
- 3.1.4.1.2. Pre zabezpečenie ochrany zastavaného územia obce pred povrchovými vodami budovať úpravy vodného toku Drienického potoka na Q100 a v zastavanom území obce použiť prírodné materiály s vegetačným krytom. Na začiatku úprav ďalších potokov vybudovať prepážky na zachytenie splavenín a polovegetačnú úpravu potokov, priekop a rigolov.
- 3.1.4.1.3. Zabezpečiť v spolupráci s mestom Sabinov sledovanie čistoty vodného toku Drienického potoka v obci formou trvalého monitoringu.
- 3.1.4.1.4. Rešpektovať pri umiestňovaní jednotlivých aktivít ochranné a bezpečnostné pásma, prípustné hlukové intenzity z cestnej dopravy a iných zdrojov s realizáciou opatrení na ich elimináciu.
- 3.1.4.1.5. Realizovať výsadbu izolačnej zelene v priestore medzi trasou ciest a lokalitami bývania, občianskej vybavenosti, rekreácie, turizmu a cestovného ruchu a zvyšovať estetickú úroveň lokalít bývania výsadbou zelene.
- 3.1.4.1.6. Postupným vymiestňovaním spaľovania fosílnych palív v lokálnych kúreniskách a ich nahradzovaním plynovými kotolňami a s prechodom v budúcnosti na biopalivá pri zabezpečovaní tepla a realizáciou miestnych komunikácii s bezprašným povrchom prispievať k zlepšeniu kvality ovzdušia.
3.1.4.2. Pre oblasť odpadového hospodárstva
- 3.1.4.2.1. Nakladanie s odpadmi na území obce riešiť v súlade so schváleným aktualizovaným Programom odpadového hospodárstva okresu Sabinov.
- 3.1.4.2.2. Zaviesť separovaný zber pre zhodnotiteľné odpady vybudovaním dostatočného systému separovaného zberu, zariadenia na triedenie odpadov a zariadenia na kompostovanie biologicky rozložiteľného odpadu.
- 3.1.4.2.3. Zvýšiť podiel zhodnocovania a znížiť podiel zneškodňovania odpadov, uprednostňovaním materiálového zhodnotenia pred energetickým, s využitím ekonomických nástrojov a legislatívnych opatrení.
- 3.1.4.2.4. V súlade s platnou legislatívou zlepšovať kvalitatívne charakteristiky odpadov s cieľom redukovať negatívne vplyvy na životné prostredie.
3.Komunálny odpad po vyseparovaní zhodnotiteľných zložiek odpadu zneškodniť na skládke odpadov vyhovujúcej platnej legislatíve.
- 3.2.1.1. Stavba domu smútku.
- 3.2.1.2. Stavba požiarnej zbrojnice.
- 3.2.1.3. Dostavba zariadení verejného kúpaliska.
- 3.2.1.4. Rekonštrukcia základnej a materskej školy a dostavba a rozšírenie jestvujúcich zariadení areálov.
- 3.2.1.5. Stavba kultúrno-historického areálu v centre obce.
- 3.2.2.1.1. Rekonštrukcia cesty III/54314 v zastavanej časti obce na kategóriu B3–MZ 8/50.
- 3.2.2.1.2. Rekonštrukcie miestnych komunikácií na kategóriu C3–MO 6,5/30, C3–MO 7,5/30, C3–MOK 7,5/40, C3–MOK 7/30.
- 3.2.2.1.3. Stavby nových miestnych komunikácií v kategórii C3–MO 7,5/30.
- 3.2.2.1.4. Stavby peších chodníkov v obci a v rekreačnom priestore Drienica – Lysá.
- 3.2.2.1.5. Stavby cyklistických chodníkov v obci a v rekreačnom priestore Drienica – Lysá.
- 3.2.2.1.6. Stavba premostenia nad vodnou nádržou na Drienickom potoku v severnej časti obce.
- 3.2.2.1.7. Stavby verejných parkovísk P 1 – P18 v obci a P19 – P30 v rekreačnom priestore Drienica – Lysá.
- 3.2.2.1.8. Rekonštrukcia jestvujúcich a stavby nových obojstranných krytých zastávok SAD.
- 3.2.2.2.1. Stavby verejného vodovodu.
- 3.2.2.2.2. Stavby verejnej kanalizácie.
- 3.2.2.3.1. Rekonštrukcie trafostaníc TS 1 a TS 2 v obci.
- 3.2.2.3.2. Stavby nových trafostaníc TS 3, TS 4, TS 5, TS 6, TS 7 a TS 8 v obci.
- 3.2.2.3.3. Stavby trasy NN vedenia kábelových rozvodov v zemi s napojením z jestvujúcich a nových zdrojov elektrickej energie.
- 3.2.2.3.4. Stavby verejného osvetlenia v nových obytných lokalitách, športových lokalít a rekreačnom priestore Drienica – Lysá.
- 3.2.2.3.5. Stavby potrebného rozšírenia STL plynovodov.
- 3.2.2.4.1. Stavba prípojného metalického kábla pre jednotlivé lokality.
- 3.2.2.4.2. Stavba telekomunikačnej siete metalických káblov v jednotlivých lokalitách.
- 3.2.2.4.3. Stavby trasy siete káblovej televízie v trasách situovaných vedľa miestnych komunikácii.
- 3.2.3.1. Stavby brehových úprav Drienického potoka s protipovodňovou ochranou.
- 3.2.3.2. Stavba vodnej nádrže v lokalite Za remencom na Čiernom potoku.
- 3.2.3.3. Stavby objektov proti prívalovým vodám a protipovodňových objektov a zariadení a prehrádzka na Drienickom potoku.
- 3.2.3.4. Stavby rigolov a priekop pre dážďové a prívalové vody.
- 3.2.3.5. Stavby regulácii a úprav prítokov Drienického potoka.
- 3.2.3.6. Stavba plochy pre separovaný zber a triedenie odpadu.
- 3.2.3.7. Stavba pre kompostovanie organického odpadu.
- 3.2.3.8. Stavby monitorovania stavu životného prostredia. Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa ustanovení § 108 zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.
obsah
- 3.3.1.1. Na plochách novej bytovej výstavby realizovať len málopodlažné obytné domy a drobné stavby pri zohľadnení charakteru obce, ktorá plní funkciu vidieckeho osídlenia pri veľkosti stavebných pozemkov o výmere cca 1 000 m2.
- 3.3.1.2. Na polyfunkčných plochách v centrálnej časti obce umožňovať prestavbou a dostavbou vytvoriť podmienky pre doplnenie novej funkcie občianskej vybavenosti bez obmedzenia pôvodnej obytnej funkcie.
- 3.3.1.3. Na plochách výroby a výrobných služieb vytvárať predpoklady pre ich intenzívne využívanie pri dodržaní podmienok trvalo udržateľného rozvoja realizáciou len takých výrobných programov, ktoré nezhoršia kvalitu životného prostredia územia obce.
- 3.3.1.4. Chrániť plochy pre zabezpečenie územnej rezervy pre realizáciu protizáplavových opatrení na vodnom toku Drienického potoka, Čierneho potoka a potoka Jakubovanka a pri uskutočňovaní úprav vodných tokov súvisiacich s protipovodňovou úpravou využívať pôvodné domáce druhy drevín.
- 3.3.1.5. Rozširovať plochy verejnej zelene pre vylepšenie stavu zdravého životného prostredia obce revitalizáciou jestvujúcej a zakladaním novej a vytvoriť vhodné organizačné a technické podmienky pre jej trvalé udržiavanie.
- 3.3.1.6. Plochu areálu športov futbalového ihriska rozšíriť a realizovať širokú škálu verejných športovísk a vytvoriť vhodné organizačné a technické podmienky pre ich trvalé využívanie a udržiavanie.
- 3.3.1.7. Chrániť plochy pre verejnoprospešné stavby, ktorými sú jednotlivé druhy technického a občianskeho vybavenia obce a iniciovať a zabezpečovať ich včasnú prípravu a realizáciu.
Riešenie územného plánu obce neurčuje žiadne územie, pre ktoré je potrebné vyhlásiť stavebnú uzáveru.
Riešenie územného plánu neurčuje žiadne územie, na ktoré je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny.
obsah
Z riešenia územného plánu obce, ani z jeho prerokovania nevyplynuli požiadavky na stanovenie osobitných zásad vyplývajúcich zo záujmov obrany štátu.
- 3.5.2.1. Realizovať zariadenia na signalizáciu a koordináciu činnosti v stave ohrozenia.
- 3.5.2.2. Zabezpečiť vypracovanie a schválenie plánu ukrytia obyvateľstva obce v prípade ich ohrozenia v zmysle zákona Ministerstva obrany Slovenskej republiky číslo 55/2001 Z.z. a vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky číslo 297/1994 Z.z. a 202/2002. Z.z..
- 3.5.2.3. Ukrytie obyvateľstva zabezpečovať priamo v suterénoch rodinných domov.
- 3.5.2.4. Ukrytie zamestnancov na území výroby zabezpečiť v účelových objektoch civilnej ochrany s kapacitou pre 50% celkového stavu zamestnancov.
- 3.5.3.1. Realizovať zariadenia na signalizáciu požiarov.
- 3.5.3.2. Podporovať rozvoj dobrovoľného požiarneho zboru a zabezpečovať jeho dobré technické a materiálne vybavenie.
- 3.5.3.3. Zohľadniť podmienky dodržania odstupov vzdialenosti medzi objektmi v zmysle ustanovení príslušnej legislatívy a STN.
- 3.5.3.4. Realizovať dostatočné zásobovanie vodou z hľadiska požiarnej ochrany a pri výstavbe nových miestnych komunikácií a ich rekonštrukciách realizovať dostatočné šírkové parametre prístupových komunikácií.
- 3.5.4.1. Postupne komplexne revitalizovať vodné toky Drienického potoka, potoka Jakubovanka a Čierneho potoka s protipovodňovými opatreniami so zohľadnením ekologických záujmov a dôrazom na ochranu severozápadnej zastavanej časti obce pred povodňami.
- 3.5.4.2. Zlepšovať vodohospodárske pomery na území obce na ostatných malých potokoch v povodí Drienického potoka zásahmi smerujúcimi k stabilizácii vodohospodárskych pomerov za extrémnych situácií počas povodní aj v období sucha, pri úpravách tokov využívať vhodné plochy na výstavbu poldrov s cieľom zachytávať povodňové prietoky, s cieľom znížiť eróziu a zanášanie tokov pri povodňových stavoch bez narušenia biotopu.
- 3.5.4.3. Zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať primerané protipovodňové opatrenia s dôrazom na ochranu zastaveného územia obce a ochranu pred veľkými prietokmi.
obsah
Zastavané územie obce Drienica je vymedzené čiarou vedenou na východe od južného okraja katastrálnej hranice po jej východnom priebehu severným, potom východným smerom až po juhovýchodný okraj parcely EN číslo 670/10, ktorá je zároveň katastrálnou hranicou a hranicou terajšieho zastavaného územia. Ďalej pokračuje východným smerom po južnom a východnom okraji parcely EN číslo 1670/1, ktorej priebeh zároveň tvorí južný a východný okraj novej plochy výroby a skladového hospodárstva, potom severným smerom cez poľnú cestu smerujúcu k vodnej nádrži na potoku Jakubovanka a potom po jej severnom okraji západným smerom až po súčasné zastavané územie a potom v nezmenenom priebehu až po severný okraj parcely EN číslo 651/5, kde odbočuje
severovýchodným smerom po východný okraj parcely EN číslo 642 a potom po jej východnej hranici po jej severný okraj a potom prebieha východným smerom po južnej a východnej hranici parcely ENčíslo 620/1 a ďalej jej priebeh vymedzuje priestor jestvujúcej zástavby vrátane zástavby rekreačných chát po vonkajšom obvode ich parciel v lokalitách Groc, Pod štepy, vrátane miestnej komunikácie po jej severozápadnom okraji a ďalej po severnom, severozápadnom a juhozápadnom a západnom okraji parcely EN číslo 477/1 a 476 v lokalite Ondášova až po súčasné zastavané územie na západnom okraji miestnej komunikácie. Takto vymedzený severný priebeh hranice zastavaného územia, ktorý je zhodný s vymedzením plôch nástupnej zóny rekreačného priestoru Drienica – Lysá. Jej ďalší nový priebeh je stanovený severnou hranicou parcely EN číslo 1473/1 a číslo 1464/1 a pokračuje južným smerom po jej západnej hranici, čím je zároveň vymedzená nová plocha rekreačných chát a bungalovov, po súčasnú západnú hranicu zastavaného územia, po jej zá adnom priebehu a ďalejprechádza po severnom a západnom obvode futbalového ihriska a pokračuje v jeho predĺžení juhozápadným smerom po západnom, južnom obvode integrovaného športového areálu v západnej časti obce a sčasti po jeho východnom obvode severným smerom v dĺžke 210 m a pokračuje východným smerom po súčasné zastavané územie. Ďalej je priebeh západnej a južnej hranice zastavaného územia v nezmenenej podobe.
obsah
Ochranné a bezpečnostné pásma jednotlivých trás nadradených systémov dopravného a technického vybavenia územia sú vymedzené v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi a STN takto:
- – V šírke 20 m od osi komunikácie po oboch stranách pre cestu III/54314 mimo zastavané územie, vedenie linky číslo 322 vo východnej a západnej časti a číslo 480 v južnej časti územia obce,
- – V šírke 10 m od krajných vodičov vrátane krajného vodiča po oboch stranách pre elektrické VN priesekoch pre vzdušné elektrické VN vedenie linky číslo 322 vo východnej a západnej časti územia obce,
- – V šírke 7 m od krajných vodičov vrátane krajného vodiča po oboch stranách v súvislých lesných
- – V šírke 2 m pre vzdušný závesný kábel s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane od krajného vodiča,
- – V šírke 1 m pre vzdušné vedenie s napätím od 1 kV do 35 kV vrátane od krajného vodiča,
- – Vzdušné NN vedenie nemá ochranné pásmo vymedzené,
- – V šírke 10 m od konštrukcie transformovne VN/NN,
- – V šírke 4 m od osi potrubia po oboch stranách pre vedenia trás DN 80 a DN 100 plynových potrubí STL v obci, ktorých bezpečnostné pásmo je v šírke 10 m od osi potrubia po oboch stranách,
- – V šírke 8 m pre regulačnú stanicu plynu od regulačnej stanice,
- – V šírke 1,5 m od osi kábla po oboch stranách pre vedenie trasy optického kábla.
- – V šírke 1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm.
Ochranné pásmo cintorína k okraju súvislej bytovej zástavby je 100 m od oplotenia do času sprevádzkovania vodovodnej obecnej siete, potom 50 m.
Ochranné pásma vodných tokov, kde môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky:
- – V šírke 6 m od upravenej brehovej čiary a 10 m od neupravenej brehovej čiary Drienického potoka,
- – V šírke 5 m od neupravenej brehovej čiary ostatných potokov na území obce.
Ochranné pásmo výrobných areálov, objektov a zariadení bude určené konkrétne podľa príslušných STN resp. iných súvisiacich normatív v predrealizačnej resp. realizačnej fáze investície.
Je potrebné chrániť archeologickú lokalitu refúgia zo stredoveku na okraji lesného porastu na Lysej v severovýchodnej časti obce evidovanú Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied v Nitre, ktorá nemá stanovené ochranné pásmo. Chráneným územím v severnej časti obce je nadregionálny biokoridor Tri chotáre – Lysá hora a plochy interakčných prvkov, ktoré zabezpečujú kostru územného systému ekologickej stability. Ochranné pásmo okolo biokoridorov regionálneho a nadregionálneho významu je 20 m. Ďalej je potrebné chrániť osobitné plochy ochranných lesov na severovýchode katastra obce.
obsah